Dôvera
Veľmi jej verím
a preto sa mi určite zverí.
Dá mi vedieť, ako sa má,
snáď sa aj na nejakú tú radu opýta,
svojho fajn kamaráta.
Vidíš?
Život je to zvláštne,
spočiatku tak krásne
a teraz neviem,
radšej píšem básne.
Snáď som niekde chybu spravil?
Povedz, život, kde?
Nech to napravím.
Veď kvôli nej svoj život na druhý svet vypravím.
Má strach, ako sa mám,
alebo ju už nezaujímam?
Nie, to nie, určite snívam.
Tak mi veľmi chýba,
kde je tá konečná veľká chvíľa?
Bez nej žijem len ako nemý film,
hoc by som o nej len snil,
určite by som tam pre ňu hoci čo spravil.
Tak mi chýba.
Bože- čo sa to deje?
Už ten jej vánok inde veje?
Mám v duši také neisté záveje.
Ľúbim Ťa.
Áno, konečne som to povedal.
Čo sa to s Tebou deje?
Azda už zase zle je?
Zomriem, keď sa niečo zlé stane,
moju dušu záhrobie odveje.
Láska- ozvy sa mi,
lebo som jak ten mozog prázdny.
Tak by som Ti pomôcť chcel,
keby som všetky odpovede na moje otázky vedel. Určite by som so založenými rukami len tak nesedel. Dal by som Ti srdce na dlaň,
ale pozor, lebo si nežná a krehká ako vzácna laň.
V duši sa Ti vzácny náklad plaví,
len skutočná a pravá láska ho zastaví.
Zastaví a srdce dá,
potom bude Tvoja duša vážne kompletná.
Tak tej lodi, čo Ti dušu prenáša závidím,
či sa ozveš, uvidím.
Nesklam srdce Tebe čisté,
aby nebolo neisté.
Proste chýbaš mi a túžim aspoň vidieť Ťa,
som ako tá metla opretá.
Čakám, kedy moje srdce dvihneš,
hneď sa pri tom nežne mihneš.
Daj mi vedieť, ako Ti je,
lebo ma ten žiaľ a samota zabije.
Zabije ma, pochová ma,
bude to tejto básne konečná osnova.
Nesmieš nikdy zabudnúť,
inak nejde sa šípu výčitiek vyhnúť.
Šťastne bež a ešte lež,
platím za to rovno keš.
Si niekto, kto vie úsmev dať,
si niekto, kto vie verne milovať.
Prečo sa mi teda neozvať?
Ale verím tomu,
že napíšeš, znovu.
Bojím sa o Teba,
ako sa máš,
či večer dobre zaspávaš.
Mám strach, že sa trápiš,
že sa v problémoch stratíš.
Daj vedieť, ozvy sa mi,
určite sa tým veľa zmení.
Poradím Ti, pomôžem,
Tvoj problém nejako premôžem.
Pýtaš sa: čo ja, tu, zmôžem?
Veľa, lebo viem, že pomôcť môžem.
Keď je dačo veľmi zlé,
zmení sa to na milé.
Musia to však už byť pekné chvíle.
Si dosť dušou, srdcom pekná,
si skoro ako tá búrka letná.
Neboj, som tu ja,
Ty a Tvoja odvaha.
Odvaha si život zmeniť
a toho druhého si väčšmi ceniť.
Cením si Ťa,
milujem Ťa,
kedy však Tvoja duša ku mne zavíta?
Asi nikdy, fakt už nie,
aspoň nežné lúčenie.
Čakaj stále, myslí na mňa,
nemusíš však neustále. Pa.