Básničky
Mám jedného anjelika, ktorý ma hľadí po tvári,
Krásny večer, dobrú noc,
Ešte než večer pôjdeš spať a pohladí Ťa nočný vánok,
Nech anjel stráži Tvoje sny a priania od súmraku až do svitania... |
Len s čistou láskou je človek šťastný
a s milou osobou každý deň je krásny.
Si mojím sníčkom krásnym,
si mojim anjelom, pri ktorom rád spím.
Lež a spinkaj v mojom objatí,
si mojou láskou, pre ktorú sa žiť oplatí.
Si moja ruža, si môj sen,
si moja noc i môj deň.
Si moja radosť, si môj smiech,
v zime slnko a v lete sneh.
Si anjel, čo voľne oblohou lieta,
si ako bytosť z lepšieho sveta.
Si pokojné tornádo, si horúci ľad,
si všetko, čo túžim mať.
Budem Tvojim anjelom, budem kúskom Tvojich pier.
v Tvojich snoch chcem sa skryť a v srdci bývať chcem.
Prejdi so mnou údolím vášne,
daj mi lásku, daj mi šťastie.
Poďme sa spolu prechádzať v daždi,
kus svojho srdca mi odtrhni navždy.
Zlatko, chcem len máličko,
dať Ti pusu na líčko.
A keď budeš chcieť,
príď pre ďalších päť!
Milovať neznamená len mať rád,
milovať je veriť a pravdu povedať.
Milovať je odpustiť a znovu podať ruku,
milovať je rozdeliť srdce aj dušu.
Slniečko moje, vďaka tebe sa cítim senzačne.
Ráno sa prebúdzam s pocitom, že aj na mňa niekto čaká a vždy,
keď ta stretnem, rozbúcha sa mi srdce a ja cítim,
že ťa skutočne milujem a potrebujem!
Prstom ti píšem,
srdcom diktujem,
Boh mi je svedkom,
že ťa milujem.
Tvoje očká nechcú spať,
dovoľ mi ich pobozkať.
pobozkať ich máličko
dať aj božtek na líčko.
pusinku dať na sladké pery ,
že ma ľúbiš dúfam verím.
Len jedny oči poznám,
sú krásne ako hviezdy z neba.
Len jedno dievča milujem,
a to Teba.
Keď sa modlíme za seba, vedie nás k tomu nutnosť,
keď sa však modlíme za iných, vedie nás k tomu láska.
Ranný lúč Ti padol do okna a Ty vstaneš bez pusy odo mňa.
Aspoň jednu Ti poslať chcem, aby si mala krásny deň.
Si záhrada plná ruží, si dievča,
po ktorom každý túži, si jednoducho
naj, si stvorená pre nebeský raj.
Chcem cítiť vôňu Tvojho tela, chcem sa perami
dotýkať Tvojich pier, chcem ťa stále cítiť vedľa
seba a ľúbiť Ťa najlepšie, ako viem!
Ako dám Ti znať,
že chýbaš mi a snáď.
Chcem asi nemožné,
zabudnúť v Tvojom objatí, kto sme.
Vonku sa už pomaly stmieva,
myšlienky sú zmätené.
Nikto sa na mňa neusmieva,
je mi smutno - Tebe nie?
Včera mi volali z neba, že sa stratil ten najsladší a najmilší anjelik.
Ale neboj sa, ja Ťa neprezradím.
Je krásne mať niekoho, kto o Tebe sníva
a je šťastný, keď sa díva do Tvojich očí,
niekoho kto Ťa miluje a môže byť vedľa Teba.
Niekoho kto sa poteší, keď ho pobozkáš.
Najkrajším darom prírody je život,
najkrajším darom života je mladosť,
najkrajším darom mladosti je láska,
najkrajším darom lásky si Ty!
Ty si moje slniečko, Ty si môj mráčik a nie je v tom žiadny háčik.
Bez Teba zaspávam, plačem ako dieťa. Veľmi mi chýbaš, miláčik.
Nech Valentín každý deň býva,
nech cítiš lásku, čo moje srdce skrýva,
nech z očí Tvojich šťastie žiari,
ako lúka skorej jari.
Chcem byť kvetom tejto lúky,
čo nežne hľadia Tvoje ruky..
K ľahkému prebúdzaniu a krásnemu ránu,
Dobré ránko, Miláčik!
Pokiaľ ste si objednali budenie na 7:00, |
Láska je kvietok, ktorý rozkvitá v poli,
láska je príčina, prečo srdiečko bolí,
láska je ovocie, ktoré má každý rád,
láska je úprimný a verný kamarát,
láska je priateľstvo, ktoré prerastá stále,
z lásky je nevinné dieťatko malé,
láska má tvárí a podôb veľa,
láska má to, čo iný nemá,
láska je plamienok, ktorý nikdy nevyhasne,
láska je cit a je nám to jasné,
láska je zázrak, bez ktorého nebaví žiť,
láska je motýľ, tak si ho chyť..
Kde je zrnko nádeje?Čo spravíš, keď ti podá láska ruku?
Podáš aj ty ruku jej?
A čo keď sa na teba šťastie konečne usmeje?
Budeš tomu veriť a či nie?
Kde sa skrýva to zrnko nádeje?
Žeby to bolo tam kde si myslím?
Žeby sa tá nádej ukrývala v ňom?
Nepoznám ho, ale cítim z neho silu, tak čo vymyslím?
Mám hľadať to zrnko nádeje, alebo nie?
A čo všetko dokážu pohľady?
Dokážu spojiť dvoch ľudí?
A prečo to všetko ovplyvňujú nálady?
A prečo sa veľa ľudí, len zo škaredého sna rýchlo budí?
Prečo málo znamená veľa a veľa málo?
Prečo ozajstný život netrvá viac než pár minút?
Prečo stále myslíme na to čo sa v minulosti stalo?
A teraz sa to môže v okamihu rozplynúť?
Môže? A prečo nie?
Kde to má všetko zmysel?
Je toto láska? Nenávisť? Či len sympatie?
Tieto prekrížené pohľady sa stretávajú deň čo deň a nič?
Tak potom načo? Aký má zmysel to trápenie?
Načo je tu vlastne láska? Na sklamanie?
Prečo toľko otáznikov naraz? Nestačí jeden?
Kde je to maličké zrnko nádeje? Rozplynulo sa?
Je toto všetko láska, alebo len neistota a hľadanie lásky?
Áno, je to hľadanie zrnka nádeje, nádeje na lásku!
Tak podala ti láska ruku?
Si moje slnko, ktoré ma zobúdza.
Si slnko, ktoré sa smeje a mňa hreje.
Si môj sen, ktorý bdie nad mojim spánkom.
Si môj kyslík, ktorý dýcham.
Si voda, ktorú s obľubou pijem.
Si ako vánok, čo pohládza listy,
si ako dúha, keď na teba myslím.
V tebe som našiel lásku a istotu,
pri tebe nikdy necítim prázdnotu.
Ja neviem písať básne,
ani verše nad ktorými srdce žasne.
Preto len malú báseň skladám
a tebe ju dávam.
Už dlhé dni rozmýšľam
čo ti k tvojmu sviatku dám.
A zrazu je tu zas
ja som na darček nemala čas.
Životom kráčam si kľukatou cestičkou lesnou ,
z nožičky na nohu zdráhaný ladím si piesňou ,
kde si mi láska keď stále ťa neviem nájsť ,
vari mám až na samý sveta kraj naozaj zájsť ?
Síl mi už ubúda i na tvári rokov mám stále viac ,
nevidím svetielko na konci cestičky mojej povediac ,
tak neskrývaj a ukáž mi záblesk jasný srdca tvojho ,
veď všetko čo dáš mi ty - dám ti i ja z môjho .
Chcem dostávať lásku a lásku i zo seba dať ,
ústami hovoriť pravdu len a pravdu vždy od teba znať ,
nechcem nič len aby srdce tvoje bolo ku mne úprimné ,
lebo ja to s tebou myslím naozaj vážne a úprimne.
Nechcem už kráčať cestičkou lesnou nevedno kam ,
túlať sa nocou i dňom že niekde si - že ťa niekde mám ,
chcem vidieť ťa pred sebou a môcť sa ťa rukami dotýkať ,
pohladiť nádhernú tvoju tvár a telom svojim ťa objímať ,
chcem cítiť ťa ba dať ti i sladkú pusu na pery ,
chcem s tebou vstúpiť láska moja i pravou nohou do dverí
Len pre tebaBlíži sa deň o ktorom každý presne vie,
že zaželať ti veľa šťastia práve teraz smie,
aby dodal silu žiť, či energiu stále bojovať,
za to všetko, čo od života chceš a smieš mať.
Tak dotýkam sa ťa slovom na papieri daným,
aby zaželal som veľa šťastia, zdravia tým,
ako starostlivo s láskou vyberal som slová
pre teba, nech splnia sa ti tajné sny vždy znova.
Lebo tam v nich ukrýva sa energia žitia krás,
ktorú strácame, keď snívať prestávame zas,
pod ťarchou myšlienok, čo zvádzajú nás tam,
k falošnému zlatu jasu, k vyšším nástrahám.
Tak nech ochráni ťa anjel strážny navždy včas,
nech splnia sa ti tajné priania všetkých čias,
aby úsmev našiel domov večný v tvojej tvári,
lebo len tak získaš žiaru, čo z duše očí žiari.
Daň za láskuVidím ťa pod oknom stáť,
dlaň pevne zovretú máš,
skrývaš v nej tajomstvá dní
len pred chvíľou zabudnutých.
Z neba si zaplakal dážď,
orosil trávniky,
zmyl všetky chodníky
a hriechy
čo ostali v nás.
Čo s tým, keď zabudol si si vziať
tých pár chvíľ,
čo stanú sa len zopár krát.
Viem, že láska pozná viacej ciest,
ja vybrala som križovatku miest,
čo s tým,
Snáď to časom pochopím.
Ja budem na tom mieste stáť,
kde čakával si moju lásku rád
a počkám kým nezaprší
a nezmizne všetko navždy.
Čo s tým, keď už nechceš nič si vziať,
snáď len z nocí prebdených,
keď vravel si, že máš ma rád.
A ja verím, nečakám,
že zo slov skĺzne krutá daň,
čo s tým,
snáď to časom pochopím.
IlúziaMala som pocit, že sa na mňa dívaš,
dokonca zízaš na mňa uprene.
Vieš, že si myslím,
že máš pekný pohľad
a že si celkom milé stvorenie?!
Či klame ma zrak, keď ťa takto vidím,
sú v tvojich očiach iba sladké lži
a zabávaš sa pri tom na môj účet
vidiac, že na tebe mi záleží?!
Si iba v mojej mysli ukrytá ilúzia,
či pozeráš sa na mňa, ako to robím i ja
a zisťuješ či prejavím kúsok záujmu
a občas kradmo pozriem za tebou?
Budeš sa stále len dívať,
či prídeš, prehovoríš zopár slov?
Že nie som veľmi utiahnutá,
to na mne každý ľahko zbadá,
ak mi je chalan sympatický,
kamoškám sa s tým zverím rada.
A vyľakať ťa ozaj nechcem,
tvoj obraz mi však mysľou plynie
a jednoducho túžim vedieť,
či sa ti páčim- Áno, či NIE???
Niečo ma bodlo v srdci. Bolí to tak krásne. pocit neopakovateľný sa mi vracia zas a zas. Zavriem oči, zjaví sa mi Tvoja tvár. Čo sa to so mnou deje? Počuje hudbu- je tak smutná a zároveň plná radosti. Spája nádej! Cítim tlkot srdca. Silný ako hurikán a jemný ako vánok. Cítim ako mi slza steká po tvári. Je horúca ako letný deň a plná chladu... Dotyk Tvojich pier, už je to jasné! Len mi nevrav že to bol len sen! Nedovoľ mi snívať veď o čom je potom život?! Nemôže byť tak zlý... Nevrav že všetko sa raz skončí! Aspoň ten sen...
Podáš aj ty ruku jej?
A čo keď sa na teba šťastie konečne usmeje?
Budeš tomu veriť a či nie?
Kde sa skrýva to zrnko nádeje?
Žeby to bolo tam kde si myslím?
Žeby sa tá nádej ukrývala v ňom?
Nepoznám ho, ale cítim z neho silu, tak čo vymyslím?
Mám hľadať to zrnko nádeje, alebo nie?
A čo všetko dokážu pohľady?
Dokážu spojiť dvoch ľudí?
A prečo to všetko ovplyvňujú nálady?
A prečo sa veľa ľudí, len zo škaredého sna rýchlo budí?
Prečo málo znamená veľa a veľa málo?
Prečo ozajstný život netrvá viac než pár minút?
Prečo stále myslíme na to čo sa v minulosti stalo?
A teraz sa to môže v okamihu rozplynúť?
Môže? A prečo nie?
Kde to má všetko zmysel?
Je toto láska? Nenávisť? Či len sympatie?
Tieto prekrížené pohľady sa stretávajú deň čo deň a nič?
Tak potom načo? Aký má zmysel to trápenie?
Načo je tu vlastne láska? Na sklamanie?
Prečo toľko otáznikov naraz? Nestačí jeden?
Kde je to maličké zrnko nádeje? Rozplynulo sa?
Je toto všetko láska, alebo len neistota a hľadanie lásky?
Áno, je to hľadanie zrnka nádeje, nádeje na lásku!
Tak podala ti láska ruku?
Si slnko, ktoré sa smeje a mňa hreje.
Si môj sen, ktorý bdie nad mojim spánkom.
Si môj kyslík, ktorý dýcham.
Si voda, ktorú s obľubou pijem.
Si ako vánok, čo pohládza listy,
si ako dúha, keď na teba myslím.
V tebe som našiel lásku a istotu,
pri tebe nikdy necítim prázdnotu.
ani verše nad ktorými srdce žasne.
Preto len malú báseň skladám
a tebe ju dávam.
Už dlhé dni rozmýšľam
čo ti k tvojmu sviatku dám.
A zrazu je tu zas
ja som na darček nemala čas.
z nožičky na nohu zdráhaný ladím si piesňou ,
kde si mi láska keď stále ťa neviem nájsť ,
vari mám až na samý sveta kraj naozaj zájsť ?
Síl mi už ubúda i na tvári rokov mám stále viac ,
nevidím svetielko na konci cestičky mojej povediac ,
tak neskrývaj a ukáž mi záblesk jasný srdca tvojho ,
veď všetko čo dáš mi ty - dám ti i ja z môjho .
Chcem dostávať lásku a lásku i zo seba dať ,
ústami hovoriť pravdu len a pravdu vždy od teba znať ,
nechcem nič len aby srdce tvoje bolo ku mne úprimné ,
lebo ja to s tebou myslím naozaj vážne a úprimne.
Nechcem už kráčať cestičkou lesnou nevedno kam ,
túlať sa nocou i dňom že niekde si - že ťa niekde mám ,
chcem vidieť ťa pred sebou a môcť sa ťa rukami dotýkať ,
pohladiť nádhernú tvoju tvár a telom svojim ťa objímať ,
chcem cítiť ťa ba dať ti i sladkú pusu na pery ,
chcem s tebou vstúpiť láska moja i pravou nohou do dverí
Blíži sa deň o ktorom každý presne vie,
že zaželať ti veľa šťastia práve teraz smie,
aby dodal silu žiť, či energiu stále bojovať,
za to všetko, čo od života chceš a smieš mať.
Tak dotýkam sa ťa slovom na papieri daným,
aby zaželal som veľa šťastia, zdravia tým,
ako starostlivo s láskou vyberal som slová
pre teba, nech splnia sa ti tajné sny vždy znova.
Lebo tam v nich ukrýva sa energia žitia krás,
ktorú strácame, keď snívať prestávame zas,
pod ťarchou myšlienok, čo zvádzajú nás tam,
k falošnému zlatu jasu, k vyšším nástrahám.
Tak nech ochráni ťa anjel strážny navždy včas,
nech splnia sa ti tajné priania všetkých čias,
aby úsmev našiel domov večný v tvojej tvári,
lebo len tak získaš žiaru, čo z duše očí žiari.
Daň za láskuVidím ťa pod oknom stáť,
dlaň pevne zovretú máš,
skrývaš v nej tajomstvá dní
len pred chvíľou zabudnutých.
Z neba si zaplakal dážď,
orosil trávniky,
zmyl všetky chodníky
a hriechy
čo ostali v nás.
Čo s tým, keď zabudol si si vziať
tých pár chvíľ,
čo stanú sa len zopár krát.
Viem, že láska pozná viacej ciest,
ja vybrala som križovatku miest,
čo s tým,
Snáď to časom pochopím.
Ja budem na tom mieste stáť,
kde čakával si moju lásku rád
a počkám kým nezaprší
a nezmizne všetko navždy.
Čo s tým, keď už nechceš nič si vziať,
snáď len z nocí prebdených,
keď vravel si, že máš ma rád.
A ja verím, nečakám,
že zo slov skĺzne krutá daň,
čo s tým,
snáď to časom pochopím.
IlúziaMala som pocit, že sa na mňa dívaš,
dokonca zízaš na mňa uprene.
Vieš, že si myslím,
že máš pekný pohľad
a že si celkom milé stvorenie?!
Či klame ma zrak, keď ťa takto vidím,
sú v tvojich očiach iba sladké lži
a zabávaš sa pri tom na môj účet
vidiac, že na tebe mi záleží?!
Si iba v mojej mysli ukrytá ilúzia,
či pozeráš sa na mňa, ako to robím i ja
a zisťuješ či prejavím kúsok záujmu
a občas kradmo pozriem za tebou?
Budeš sa stále len dívať,
či prídeš, prehovoríš zopár slov?
Že nie som veľmi utiahnutá,
to na mne každý ľahko zbadá,
ak mi je chalan sympatický,
kamoškám sa s tým zverím rada.
A vyľakať ťa ozaj nechcem,
tvoj obraz mi však mysľou plynie
a jednoducho túžim vedieť,
či sa ti páčim- Áno, či NIE???
Niečo ma bodlo v srdci. Bolí to tak krásne. pocit neopakovateľný sa mi vracia zas a zas. Zavriem oči, zjaví sa mi Tvoja tvár. Čo sa to so mnou deje? Počuje hudbu- je tak smutná a zároveň plná radosti. Spája nádej! Cítim tlkot srdca. Silný ako hurikán a jemný ako vánok. Cítim ako mi slza steká po tvári. Je horúca ako letný deň a plná chladu... Dotyk Tvojich pier, už je to jasné! Len mi nevrav že to bol len sen! Nedovoľ mi snívať veď o čom je potom život?! Nemôže byť tak zlý... Nevrav že všetko sa raz skončí! Aspoň ten sen...
dlaň pevne zovretú máš,
skrývaš v nej tajomstvá dní
len pred chvíľou zabudnutých.
Z neba si zaplakal dážď,
orosil trávniky,
zmyl všetky chodníky
a hriechy
čo ostali v nás.
Čo s tým, keď zabudol si si vziať
tých pár chvíľ,
čo stanú sa len zopár krát.
Viem, že láska pozná viacej ciest,
ja vybrala som križovatku miest,
čo s tým,
Snáď to časom pochopím.
Ja budem na tom mieste stáť,
kde čakával si moju lásku rád
a počkám kým nezaprší
a nezmizne všetko navždy.
Čo s tým, keď už nechceš nič si vziať,
snáď len z nocí prebdených,
keď vravel si, že máš ma rád.
A ja verím, nečakám,
že zo slov skĺzne krutá daň,
čo s tým,
snáď to časom pochopím.
Mala som pocit, že sa na mňa dívaš,
dokonca zízaš na mňa uprene.
Vieš, že si myslím,
že máš pekný pohľad
a že si celkom milé stvorenie?!
Či klame ma zrak, keď ťa takto vidím,
sú v tvojich očiach iba sladké lži
a zabávaš sa pri tom na môj účet
vidiac, že na tebe mi záleží?!
Si iba v mojej mysli ukrytá ilúzia,
či pozeráš sa na mňa, ako to robím i ja
a zisťuješ či prejavím kúsok záujmu
a občas kradmo pozriem za tebou?
Budeš sa stále len dívať,
či prídeš, prehovoríš zopár slov?
Že nie som veľmi utiahnutá,
to na mne každý ľahko zbadá,
ak mi je chalan sympatický,
kamoškám sa s tým zverím rada.
A vyľakať ťa ozaj nechcem,
tvoj obraz mi však mysľou plynie
a jednoducho túžim vedieť,
či sa ti páčim- Áno, či NIE???
Niečo ma bodlo v srdci. Bolí to tak krásne. pocit neopakovateľný sa mi vracia zas a zas. Zavriem oči, zjaví sa mi Tvoja tvár. Čo sa to so mnou deje? Počuje hudbu- je tak smutná a zároveň plná radosti. Spája nádej! Cítim tlkot srdca. Silný ako hurikán a jemný ako vánok. Cítim ako mi slza steká po tvári. Je horúca ako letný deň a plná chladu... Dotyk Tvojich pier, už je to jasné! Len mi nevrav že to bol len sen! Nedovoľ mi snívať veď o čom je potom život?! Nemôže byť tak zlý... Nevrav že všetko sa raz skončí! Aspoň ten sen...
KRASAA
(monca, 28. 8. 2009 13:29)